Stretnúť Stefana Kosińskeho je ako stretnúť starého priateľa…

28 jún 2019 - od Iwona Macioszek

V máji 2019 som sa v rámci Stories that Move zúčastnila seminára profesionálneho rozvoja pre učiteľov v poľskej Toruni. Potešilo ma, keď som zistila, že príbeh Stefana Teofila Kosińskeho, ktorý som spísala, je jedným zo životných príbehov použitých vo vzdelávacom nástroji.

Kosiński – pôvodom z Torune – je jediná zdokumentovaná poľská obeť nacistického prenasledovania na základe paragrafu 175 zákona proti gejom. Som poľská učiteľka a knihovníčka s postgraduálnym titulom v totalitarianizme, nacizme a holokauste, rodových a kulturálnych štúdiách. Kosińského príbeh som objavila, keď som pracovala so záznamami Nadácie Shoah počas učiteľského seminára v Múzeu histórie poľských židov POLIN vo Varšave. Tento objav ma viedol k vytvoreniu série hodín založenej na populárnej detskej pesničke – „Kto w Toruniu mieszka…” (Kto žije v Toruni…), ktorú som použila na technickej škole, kde pôsobím. Spojila som svoje sily so Združením nemožných iniciatív Motyka z Torune, čo je organizácia podporujúca dialóg založený na tolerancii a rovnosti. Spoločne sme vytvorili mestskú hru zameranú na popularizáciu Kosińského príbehu.

Odvtedy už organizátori miestneho Dúhového pochodu a jeden z hercov toruňského Divadla Wilama Horzycyho – Tomasz Mycan – adaptovali knihu Lutza van Dijka o Kosińskom, Prekliate silná láska. Kosińskeho žijúcich príbuzných sme pozvali na premiéru a v súčasnosti prebiehajú debaty o zaradení hry do stáleho repertoára divadla.

Actor Tomasz Mycan was the author of the theatrical adaptation, in which he played Kosiński’s lover – Willi G.

Herec Tomasz Mycan je autorom divadelnej adaptácie, v ktorej hrá Kosińského milenca – Williho G.

Ďalšia pozitívna iniciatíva v Toruni je koordinovaná organizáciou na podporu LGBT+ práv. Snažia sa o zachovanie Kosińského príbehu hľadaním a ukazovaním jeho stôp v uliciach mesta. Podarilo sa im napríklad nájsť aj Kosińskeho hrob.

Som veľmi rada, že Kosińskeho príbeh sa vrátil na spoločenskú mapu Torune. Nanešťastie, hodiny venované téme diskriminácie, zvlášť, ak sú zamerané na LGBT+ otázky, sú v poľských školách stále veľmi často odmietané. A ak sa aj nejaké zrealizujú, sú zväčša vnímané negatívne študentmi aj učiteľmi a riaditeľmi. Podobné postoje som zažila aj pri svojich projektoch a je to veľmi znepokojujúce. Som presvedčená, že nedostatok tolerancie často vedie k diskriminácii medzi rovesníkmi a dokonca aj k samovraždám.

Verím však, že aj vďaka projektu Stories that Move a práci využívajúcej podobné príbehy, ako je príbeh Kosińskeho, mladého muža, ktorý kráčal po tých istých uliciach ako dnešná mládež, budeme schopní zvyšovať povedomie mladej generácie.