Začnite s Stories that Move
Online vzdelávací nástroj o rozmanitosti a diskriminácii
Rania Khan je 14-ročná študentka Medzinárodnej školy v Amsterdame.
Žila som v dvoch veľmi rozdielnych krajinách. Narodila som sa a vyrastala v Bangladéši, ale hlboký vplyv na to, kým som dnes, na mňa malo Holandsko. Doviedlo ma k viere v aktívne snaženie sa ak vôli veci meniť.
Nedávno nás spolu so skupinou študentov z Medzinárodnej školy v Amsterdame (ISA) pozvali do Domu Anny Frankovej, aby sme vyskúšali aktivity Čo môžeme urobiť? a Ako pracovať s médiami? Predtým sme so spolužiakmi v škole testovali časť o identite, keďže niektorí z našich učiteľov sa podieľali na jej tvorbe. Tentokrát však piati z nás, spolu s desiatimi členmi Amnesty International z našej školy navštívili Dom Anny Frankovej, aby sme poskytli spätnú väzbu z pohľadu mladých ľudí.
V časti s názvom Čo môžeme urobiť? sme videli videoklipy ľudí, ktorí zblízka zažili teroristický útok alebo zažívali každodennú diskrimináciu, či sa pokúšali riešiť tieto problémy. Mali sme rozmýšľať o kontextoch uvedených situácií a dlhodobých príčinách, ktoré za nimi stoja. Žiaci v ISA pochádzajú z viac ako 40 krajín. Táto rozmanitosť zabezpečila širokú škálu nápadov, z ktorých každý bol jedinečný a podmienený individuálnymi životnými skúsenosťami.
Proces testovania mi jasne ukázal, že aj ľudia v mojom veku dokážu zaujať stanovisko a diskutovať o sofistikovaných konceptoch. Ak očakávame, že budeme hlbšie premýšľať a efektívnejšie konať – ak o mladých ľuďoch predpokladáme to najlepšie a chápeme, že aj oni dokážu meniť komplikované sily, ktoré tvarujú náš svet – mohli by sme byť na správnej ceste k riešeniam, ktoré tak veľmi potrebujeme.
Ľahko prístupné nástroje ako sú Príbehy, ktoré sa snažia zapojiť mladých ľudí do nikdy nekončiaceho sa dialógu, ktorý začína otázkou „Čo je zlé/Čo nefunguje/Kde je problém?“ a končí témou „Čo s tým môžem urobiť?/Aké je riešenie?“, sú veľmi dôležité. Myslím, že svet ich potrebuje viac ako kedykoľvek predtým.
Späť na začiatok