Nechajme príbehy rozprávať samé za seba

19 sep 2016 - od Flora Suen

Medzinárodná konferencia o interkulturalizme v POLIN Múzeu histórie poľských židov vo Varšave.

Základná otázka celej konferencie znela, ako môže kultúrna rozmanitosť obohatiť učenie sa o minulosti s cieľom podporiť individuálnu reflexiu súčasnosti. Široké spektrum tém spojených s touto otázkou rozoberali výskumníci, pedagógovia, pracovníci múzeí a zástupcovia mimovládnych organizácií a kultúrnych inštitúcií.

Karen Polak z Domu Anny Frankovej ma požiadala, aby som pozorovala účastníkov jej workshopu s názvom „Historické príbehy a viacnásobné identity: podmienky pre interkultúrne vzdelávanie o minulosti“. Približne tridsať účastníkov bolo rozdelených do piatich menších skupín, aby si na vlastnej koži vyskúšali učenie sa pomocou navrhovanej metódy. Každá skupina dostala päť alebo šesť životných príbehov z minulosti alebo súčasnosti. Spoločným motívom všetkých biografií bola skúsenosť s diskrimináciou. Skupiny dostali čas na rýchle oboznámenie sa s každým príbehom. Zároveň si každý člen skupiny mal vybrať jednu biografiu, o ktorej by sa chcel dozvedieť viac.

Jedna nosí oblečenie s kvetinovou potlačou, druhá sa volá po kvetinách: Karen a Flora vešajú príbehy, ktoré boli predstavené na workshope. Fotografia: Alicja Szulc

S nastraženými ušami som počúvala dôvody výberu, o ktorých účastníci hovorili v skupine, kde som moderovala diskusiu. Všetci jej členovia boli učitelia pôsobiaci v Poľsku, Nemecku, Litve a Nórsku. Na moje prekvapenie uvádzali dôvody, ktoré na prvý pohľad priamo nesúviseli s udalosťami z vybraných príbehov! Naopak, k ich výberu ich motivoval skôr širší záujem o rôzne formy diskriminácie, s ktorými sa daný človek stretol.

Konferencia bola spoluorganizovaná Múzeom histórie poľských židov a Európskym Wergelandovým centrom v Nórsku s podporou Rady Európy. Flora Suen pracuje pre Centrum Anny Frankovej v Berlíne.