Skupinové diskusie

Prečo tvoria diskusie dôležitú súčasť súboru vzdelávacích nástrojov, keď rozoberáme komplexné a citlivé otázky? Prostredníctvom nich totiž povzbudzujeme našich študentov, aby zvážili emocionálne aj intelektuálne aspekty, ktoré v spoločnosti zohrávajú úlohu  a ovplyvňujú vzťahy medzi ľuďmi. Zároveň chceme, aby študenti zvážili, aké sú ich vlastné postoje.

Shannon Hancock testovala Príbehy na Medzinárodnej škole v Amsterdame: Zistili sme, že naši študenti sa zapájali do aktivít a že ich diskusie boli bohaté a otvorené. Jeden študent poznamenal: „Príbehy nám pekne umožňujú odhaliť zložitosť nášho spôsobu myslenia a posudzovania. Páčilo sa mi, ako sme sa dívali na predsudky a na to, ako náš pohľad ovplyvňuje vnímanie ľudí a sveta okolo nás.“

V rámci učebných celkov majú študenti najskôr sformulovať svoje vlastné myšlienky týkajúce sa kľúčových otázok. Tie zbierame v „úložisku myšlienok“, ktoré digitálne znázorňujú všetky odpovede študentov. Z neho potom čerpáme pri diskusiách v malých skupinách alebo v celej triede.

Jednoduché alebo „správne“ odpovede, ktoré by sme študentom mohli dať, nejestvujú. Študenti potrebujú sami zistiť, prečo majú ľudia odlišné názory a pocity týkajúce sa identity a prečo na diskrimináciu každý reaguje inak. Dobre usmerňovaná diskusia podporuje seba-objavovanie. Diskusie sa zároveň osvedčili ako vhodný spôsob, ktorým možno udržať aktívne zapojenie študentov.

Ako sprievodca diskusiou musíte mať jasnú predstavu o tom, kam ju chcete doviesť, ale zároveň by ste mali byť pripravení aj na prípadné prekvapenia.

Ak študenti nie sú na otvorené diskusie zvyknutí, vytvorte si najskôr všeobecné pravidlá diskutovania. Nechajte študentov, nech si ich tvoria sami. Je vhodné, aby zahŕňali princípy aktívneho počúvania, rešpektovania iných názorov, striedania sa v rozprávaní a neprerušovania hovoriaceho.

Keď máte pocit, že je diskusia nezáživná či pomalá, povedzte niečo provokujúce, alebo skúste položiť provokatívnu otázku. Nechajte diskusiu rozvíjať sa, doprajte jej čas.

Často sa stáva, že v skupinových diskusiách je najviac počuť „známe firmy“ – tých istých, výrečnejších jednotlivcov. Spôsob, akým do diskusie vtiahneme i ostatných, je požiadať každého, aby si zapísal jednu myšlienku, nápad. Potom vyzveme tichších účastníkov diskusie, aby svoje vyhlásenia prečítali medzi prvými. Keď sa ozvú hneď na začiatku, bude pre nich ľahšie urobiť to znova aj pri ďalších diskusiách.

Ak študent povie niečo provokatívne alebo rovno diskriminačné, pokúste sa v rozhovore zistiť, na čom je jeho názor založený. Je však dôležité, aby takýto študent i tí, ktorí s ním súhlasia, jasne videli, že s týmto názorom nesúhlasíte a poznali aj dôvod, prečo je tomu tak.

Vytvorte viditeľný zoznam bodov, ktoré sa objavia počas diskusie (napr. na veľký hárok papiera, tabuľu atď.). Podobné súpisy dávajú diskusii štruktúru a zároveň prinášajú nové myšlienky.